Sobota ako mnohé iné… zažil som ich za posledný rok viac než dosť… To predsvadobné napätie v bruchu, očakávanie toho, ako dopadne fotenie – či bude dobré počasie, nálada , hádam nevesta stihne všetko čo má…dúfam, že sa nič nepokazí a ja si po pár hodinách fotenia budem môcť užiť dlhoočakávaný zvyšok víkendu. Už mi volajú…super,ideme teda na to…Fotenie samotné prebieha ako zvyčajne…na začiatku trošku rozbiehacích záberov,ich počiatočný ostych –k tomu moje reči na uvoľnenie a odľahčenie atmosféry…Zaberajú:) – takže sa mi robí jedna radosť, aj keď na nás neustále dolieha konconovembrová zima…Ale vydržať sa to dá. Zhruba po hodine fotenia mi ostáva už len nafotiť nejaké fotky s rodinou a blízkymi a predposledná svadba tohtoročnej sezóny je za mnou…a tak sa vyberáme na jeden majer, odkiaľ pochádza nevesta…za neďalekou dedinou schádzame na jednu cestičku uprestred polí a asi 7 kilometrov si užívam ticho a pohodičku tohto popoludnia a v mysli som už pri svojej manželke, v očakávaní nášho relaxu v neďalekom Aquaparku, kde po dlhých mesiacoch konečne vypneme… Už sme tu…vchádzame do majera, kde ma vítajú polorozpadnuté múry hospodárskych budov, zopár domov, na ktorých je najväčšou dominantou satelit, pred domom len tak na zapratanom dvore povešané detské šaty…jedna časť dediny mi však príde úplne normálna a práve k nej sa blížime…pred domom stojí […]
Najnovšie komentáre